Ahoj maminko moje.
Já vím, jsou to dva dny zpátky, ale nějak jsem tím lednem proplul s vědomím, jak to bylo loni a neměl jsem na to. Po vzoru babičky ti hořely svíčky, to jsi určitě viděla. Strašně moc nám chybíš, ale to určitě taky víš. Mohl bych tu něco psát, ale stejně ti doma všechno říkám, a teď už na to ani nevidím.
Posíláme ti s Myslivcem a Jaruškou velkou pusu.
Ahoj maminko moje, včera jsem se zase vrátil z Pramene, byla tam se mnou švédská teta Míla, chtěla si zalyžovat. V podstatě jsi tam byla se mnou díky věcem který jsi mi tam dala. Polštář, prostěradlo, závěs, kompas….všechno tam mám a vidím tě tam. Michal vymyslel čínu, tak jsem šel vařit rejži…a zase ty.
S Jirkou nám moc chybíš, zítra se na tebe přijdeme podívat a cestou vemu i Olšany.
Psala Katka a taky na tebe moc myslí.
Posíláme ti tam nahoru velkou pusu.
Ahoj maminko moje,
tak se včera povedlo a splnili jsme co jsi chtěla. Kolem 18 jsme se sešli s Jirkou, Agátkou a Jaruškou – nikdo nás neviděl. Nebudeš někde pod balvanem, ale jsi tam, kde jsi být chtěla – s Honzou a oběma Žanetkami. Je to tam už dost zarostlé, Jirka přivezl křovinořez a ostříhal tu túji. Navíc ti přibalil pivo a to poslední nedokouřený cigáro s tvým oblíbeným zapalovačem a popelníkem. Bylo to smutný, moc nám pořád chybíš, ale teď když jste všichni spolu, tak mám o kousek lepší pocit. Posílám velkou pusu, myslíme na tebe každý den…
Na nebesích je místo, kterému se říká Duhový most. Když umře zvíře, zvláště takové, které bylo někomu blízké, odchází za tento Duhový most. Pro naše milé kamarády tam jsou louky a kopce, kde mohou běhat a společně si hrát. Je tam spousta jídla, vody, slunečního svitu a naši přátelé jsou v teple a pohodlí. Všechna nemocná a stará zvířata jsou opět zdravá a při síle, kdo byl zraněn nebo zmrzačený, je nyní opět silný a zdravý – tak jak si ho v našich snech pamatujeme z dávných dnů a již minulých časů. Zvířata jsou šťastná a spokojená až na jednu maličkost: všechna postrádají někoho velmi zvláštního, někoho koho opustila. Hrají si a běhají spolu, ale přijde den kdy se jedno náhle zastaví a hledí do dálky. Jeho jasné oči pátravě pozorují, netrpělivé tělo se začíná chvět. Náhle vyběhne ze skupinky zvířat, letí přes zelené louky, rychleji a rychleji. Až se nakonec ty a tvůj kamarád sejdete v nesmírné radosti. Déšť šťastných polibků pokrývá tvou tvář, tvé ruce opět hladí milovanou hlavičku, znovu hledíš do těch přenádherných důvěřivých očí jež nadlouho zmizely z tvého života, ale nikdy z tvého srdce. A přes Duhový most půjdete spolu a nikdy se už nerozejdete.“
Převzato z Neviditelného psa O.Neffa
…tak jsme se vrátili zase z Rakouska, třídím fotky a zase jsi na mě vykoukla. To jsme byli s Oldou dole v Michaelu v cukrárně a ten pohár ti moc chutnal….Chybíš nám…..
Mile moje dite a moja banditka. (Len ty vies preco ta takto volam)…v roku 2019 mi ta dohodil tomas baier pretoze si hladala ucitela anglictiny..to sme este ani jeden z nas netusili ze to nastartuje nase specialne jedinecne kamaratstvo na celych krasnych 6 rokov…sice som dost spolocensky a podobny ako ty takze znamych a kamaratov mam docela dost, ale ty si bola pre mna uplne ina liga..rana z cisteho neba…ked som ta spoznal tak som zistil ze si jedinecny original…jedina svojeho druhu..dala si mi iluziu, ze existuje clovek na ktreho je absolutny spolah a osoba co si stoji za tym co povie tak to plati…fascinovalo ma ake mas nadsenie pre anglictinu a ako sa rada ucis..ako rada chodis na kytary s michalem ako rada stretavas kamaratov ako rada cestujes ako v podstate MILUJES zivot…takych ludi ako ty je malo..mame sa co od teba ucit…miloval som tvoju kreativitu co sa tyka sperkov aj to ako milujes Sumika a ako si predtym milovala zanetku…obdivoval som ako si aj v pokrocilejsom veku isla do juhoafrickej republiky a do australie….bola si proste chodiaca dobrota a inspiracia..svetlo..ziarovka..vzdy si rozsvietila celu miestnost…ked som sa po 3 rokoch z prahy odstahoval tak nase kamaratstvo zostalo stejne silne..kazde 3 mesiace som bol v prahe a vzdy som ta navstivil alebo sme sli na pivko..pacilo sa mi ako si sa o seba starala…aky uzazny vkus si vzdy mala..ako si bola vzdy upravena…proste dama kazdym coulem…vela sme sa natlemili ale aj vazne sa s tebou dalo rozpravat..aj ked som ti vzdy hovoril ze si moje dite tak v podstate si mi bola druhou segrou alebo mamou…ked som sa dozvedel o tvojej smrti tak som bol zrovna v divadle na komedi…vsetci ludia rvali smichy a ja som rval od bolesti a smutku ked som sedel v obecenstvu a predstieral ze sa bavim…neskutocne si vazim ze si prisla v kvetnu 2025 aj na moju 50 ku do levoce napriek tomu ze tvoj zdravotny stav uz nebol dobry a ze si merala taku dialku..dakujem ti vladka…aj tymto gestom si mi dokazala ze si opravdovy kamarad ktorych stretavame raz za zivot.. (ked mame to stastie)…nikdy nezabudnem ked som 31.12.2025 prisiel k tebe ked si uz len lezala a drzala si ma tak silno za ruku ze som citil ako velmi chces este zit …povedal som ti ze nesmies este odist do vecnych lovist pretoze mam len mamu a teba..ked som odchadzal od teba po krymsky trhalo mi srdce…nie je takmer den ked si na teba nespomeniem…este stale u toho obcas brecim ale uz sa aj usmievam..viem ze by si nechcela aby sme sa trapili a truchlili a povedala by si nam ze nas tam hore budes cakat…ano viem to ale stejne mi chybas a vzdy budes a tuto dieru v mojom srdci uz nikdy nezahojim len si holt budem musiet na ten zivot bez teba zvyknut…dakujem ti vladka ze si mi na 6 rokov zivota dala pocit stastia bezpecia a lasky…tvoj bertik